Peter Kmec

Slovensko má otvorenú, pro-exportne orientovanú ekonomiku, ktorá si vyžaduje veľmi aktívnu a efektívnu ekonomickú diplomaciu.

Ak sa vrátime na začiatok vzniku Slovenska, jeho ekonomika bola v nezávideniahodnej situácii. Po páde Železnej opony sa síce krajinám bývalého východného bloku otvorili nové trhy, avšak konkurencieschopnosť ich ekonomík veľmi zaostávala za tými západnou. Nastupujúca globalizácia a hlavne integrácia krajín strednej Európy do Európskej únie nám výrazne napomohli aktívne sa zapojiť do nadnárodných výrobných procesov. Výsledok? Dnes je Slovensko svetovým lídrom v počte vyrobených áut na obyvateľa. Ako k tomu došlo? Zahraniční investori objavili na Slovensku kvalitnú, spoľahlivú a lacnú pracovnú silu a výborné podmienky na podnikanie. Slováci sa za posledné dve desaťročia zapojili nielen do najvyspelejších výrobných procesov, ale sú aj tvorcami nových technológií a vynálezov.  Slovensko sa postupne dostáva z kategórie montážnej dielne do kategórie technologicky vyspelej ekonomiky.

V tomto blogu nechcem hodnotiť, či túto transformáciu ekonomiky zvládame optimálne (mám svoje kritické výhrady). Som však presvedčený, že tento trend bude naďalej pokračovať a spoločnými silami musíme byť pripravení čo najlepšie využiť potentiál našich skvelých ľudí a nápadov na svetových trhoch. Nezastupiteľné miesto v tomto procese zohráva práve ekonomická diplomacia.

Slovenská ekonomická diplmocia prešla za 27 rokov existence Slovenska rôznymi vývojovými fázami. Po rozdelení Československa sa tá menšia, slovenská časť federácie musela začať stavať na vlastné nohy aj v zahraničnom obchode, pretože ten bol z obdobia tatalitného režimu silne centralizovaný a drvivá väčšina tzv. „pézetočiek“ (PZO – podniky zahraničného obchodu) pôsobila z Prahy.

Od vzniku samostatného Slovenska sa vlády snažili nájsť vhodný model pre podporu slovenských podnikateľov v zahraničí. Do dnešného dňa bolo vyskúšaných viacero modelov, ktoré však boli sprevádzané prístupom pokus-omyl, zákulisnými bojmi medzi ministerstvami a netransparentmým presadzovaním skupinových záujmov na úkor tých celospoločenských. Výsledkom tohto vývoja je to, že aj aktuálny model je poznačený roztrieštenosťou komptenticií ako aj personálnych a finančných zdrojov.

V snahe vyhnúť sa kompetenčným sporom a zapojiť do konzultačného a rozhodovacieho procesu aj súkromný sektor bola v roku 2012 vytvorená Rada vlády SR na podporu exportu a inovácií. V tomto orgáne sú vybraní členovia vlády, lídri podnikateľských združení, šéf Eximbanky, Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB), Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) a Slovak Business Agency (SBA). Stretávajú sa približne raz za polrok a ich zámerom je „zabezpečiť koordináciu presadzovania obchodno-ekonomických záujmov SR a jednotnej prezentácie SR v zahraničí prostredníctvom intenzívneho dialógu a vzájomnej spolupráce medzi štátnou správou a zástupcami podnikateľského sektora“. Akákoľvek snaha Rady o koordináciu a spoluprácu však naráža na každodennú fragmentovanosť štátnych aktérov. Pozrime sa na to, ako to funguje v praxi.

Výhradnú kompetenciu vykonávať a koordinovať ekonomickú diplomaciu v zahraničí má Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR). Na to má vytvorené personálne (ekonomickí diplomati) a priestorové kapacity doma aj v zahraničí (ministerstvo, ambasády, generálne konzuláty). Tento rezort však riadi ekonomickú diplomaciu bez finančných zdrojov, ktoré sú prerozdelené medzi ďalšie orgány štátnej správy: Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR), SARIO, SBA a mnohé ďalšie. A tieto vládne inštitúcie často obchádzajú koordinačnú úlohu MZVaES a organizujú si svoje vlastné aktivity v zahraničí, často bez informovania bratislavskej centrály MZVaES alebo teritoriálne príslušnej ambasády.

Ako z tohto začarovaného kruhu von? Navrhujem tri zásadné kroky:

1. Integráciu všetkých štátnych personálnych, finančných a administratývnych kapacít pod jednu strechu. MZVaES SR musí prevziať všetky úlohy pri výkone ekonomickej diplomacie smerom do zahraničia, vrátane koordinačnej, riadiacej, finančnej a hodnotiacej. To znamená, že všetky zahraničné ekonomické a inovačné aktivity MH, SARIO, SBA, SIEA (Slovenská inovačná a enegetická agentúra), ale aj ďalších rezortov by mali byť podriadené ministrovi zahraničia. Iba takéto jednotné riadenie na štátnej úrovni vytvorí predpoklad pre naplnenie druhého kroku, a to
2. Vytvorenie verejno-súkromného partnerstva s cieľom podporiť slovenských podnikateľov na zahraničných trhoch a pritiahnuť zahraničné investície do slovenskej ekonomiky. Spoločným vlastníkom tohto partnerstva, ktoré môžme pracovne nazvať Business Slovakia, by bol slovenský štát a slovenský podnikateľský sektor. Hlavnou devízou Business Slovakia by bolo spoločné riadenie, rozhodovanie a financovanie. Vytvorili by sa tým výrazne efektívnejšie personálne, odborné a administratívne kapacity pre podporu slovenských podnikateľov doma aj v zahraničí. Následným krokom je
3. Postupné napĺňanie brandingu Good Idea Slovakia konkrétnymi projektami s cieľom prezentovať najlepšie slovenské riešenia, nápady, zručnosti a umenie v zahraničí (priemysel, dizajn, kultúra, remeslá, šport, gastronómia a mnohé ďalšie). To si znovu vyžaduje spájanie všetkých zdrojov (verejných a súkromných) do jedného fungujúceho riadiaceho a rozhodovacieho organizmu.

V krajinách, kde uprednostnili integračný model spájania kapacít verejného a súkromného sektora, je podpora pro-exportných a pro-investičných aktivít oveľa efektívnejšia a adresnejšia. Verím, že aj Slovensko sa bude konečne inšpirovať tými najúspešnejšími príbehmi zo zahraničia a konečne opustí politiku rezortizmu, skupinových záujmov, trieštenia obmedzených zdrojov a ich neefektívneho využívania. Náš slovenský podnikateľský sektor si to zaslúži!