Minulý týždeň prebehla v slovenských médiách krátka agentúrna správa o tom, že belgická prokuratúra neplánuje nikoho stíhať za smrť slovenského občana Jozefa Chovanca, ktorého život vyhasol po brutálnom policajnom zásahu na letisku Charleroi vo februári 2018. Od tohto prípadu prešlo už takmer 5 rokov a nebyť uniknutého videa z augusta 2020, tento ohavný čin by bol s najväčšou pravdepodobnosťou už dávno zametený pod koberec s konštatovaním, že “skutok sa nestal”. V konečnom dôsledku sa o to snaží aj aktuálne rozhodnutie belgickej prokuratúry so zámerom ochrániť “svojich” policajtov a záchranárov. Pritom existuje viacero nezávislých posudkov, ktoré naznačujú, že smrť slovenského občana bola spôsobená neadekvátnym zásahom letiskovej polície. Napríklad analýza belgického lekára Krisa Permentiera uvádza, že policajný dôstojník sa na zadržanom nachádzal celou svojou hmotnosťou šestnásť minút, z toho posledné tri mu pomáhal ďalší kolega. V týchto okamihoch mal Slovák na sebe asi stokilovú záťaž a jeho dýchanie bolo vážne ohrozené. Okrem toho mal na krku ruku policajta, ktorý ňou vyvíjal tlak, no na záberoch vidieť, že mu tam priložil aj ľavú nohu. Lekár Permentier podčiarkol, že na hlavu zadržaného dali tiež deku, pričom už bol otočený k matracu, tým sa vytvorilo ďalšie upchatie horných dýchacích ciest.
Prečo tieto posudky nezohľadňuje belgická prokuratúra pri svojom rozhodovaní, je nepochopiteľné. Porovnajme si to s prípadom amerického občana Georgea Floyda, ktorý bol udusený po tom, ako mu policajný dôstojník kľačal na krku približne 9 minút. Počiatočná snaha miestnej polície ututlať prípad viedla k masovým medzinárodným prostestom Black Lives Matter, účastníci ktorých žiadali postaviť páchateľov pred súd, uskutočniť reformu polície a prijať právne predpisy na riešenie rasovej nerovnosti. Aj vďaka verejným protestom bol zasahujúci policajt uznaný vinným z vraždy po necelom roku od spáchania tohto činu a následne odsúdený na 22,5 roka väzenia.
V prípade Jozefa Chovanca sme svedkami neúmerného naťahovania vyšetrovania so zjavnou snahou neobviniť nikoho z jeho smrti. Podobný prípad G. Floyda nám však ukázal, že popri právnych úkonoch je nevyhnutné vyvíjať verejný tlak na kauzu, v ktorej ide o zjavnú snahu o zahladenie trestného činu. Preto ma prekvapuje, že žiadny slovenský ústavný činiteľ sa k tomuto závažnému rozhodnutiu belgickej prokuratúry vôbec nevyjadril a ministertvo zahraničia sa obmedzilo na strohé konštatovanie svojho hovorcu, že „Slovenská republika dôrazne požaduje dôkladné vyšetrenie prípadu a prípadné vyvodenie zodpovednosti.“
Reakcia slovenských oficiálnych kruhov je veľmi vlažná.
👉Chýba mi jasné vyjadrenie prezidentky SR, predsedu NR SR a predsedu vlády SR o tom, že rozhodnutie belgických orgánov považujeme za nedostatočné a naďalej budeme požadovať vyvodenie zodpovednosti voči páchateľom tohto ohavného činu.
👉Chýba mi reakcia slovenských poslancov v Európskom parlamente, ktorí by opäť mali iniciovať vyšetrovací výbor voči Belgicku.
👉Chýba mi reakcia slovenských a medzinárodných mimovládnych organizácií, ktoré by mali mobilizovať verejnú mienku.
👉A chýba mi aj reakcia slovenských politických strán k tejto kauze (zatiaľ len strana HLAS-SD vydala svoje stanovisko).
❗️Už dlhodobejšie upozorňujem na to, že na Slovensku chýba hĺbková debata o podstate a cieľoch zahraničnej politiky. Naprieč politickým spektrom sa zhodneme, že naša zahraničná politika musí byť hodnotová prostredníctvom nášho ukotvenia v EÚ a NATO (pozn.: tento široký politický konsenzus sa snažia spochybniť iba samozvaní “demokrati” z OĽANO a iní politickí skrachovanci, ktorí z toho vytĺkajú politický kapitál a tým sa nebezpečne zahrávajú s budúcnosťou Slovenska).
❗️Treba si však zároveň priznať, že našej hodnotovo ukotvenej zahraničnej politike chýba obsah. Absentuje debata o dôslednejšej starostlivosti o našich občanov a podpore našich podnikateľov v zahraničí. Debata o tom, ako chceme čo najaktívnejšie a najefektívnejšie presadzovať naše národné záujmy v komplikovanom a rozpadajúcom sa svetovom poriadku. A súčasťou tejto diskusie je aj to, ako dostať zahraničnú politiku bližšie k občanovi, robiť ju pre občana a s občanom. V iných krajinách sa táto debata intenzívne vedie a tam možno nájsť veľa inšpiratívnych nápadov. Napríklad prezident USA Biden presadzuje ideu “zahraničnej politiky pre strednú triedu (Foreign Policy for Middle Class). Aj my musíme konečne začať túto debatu na Slovensku, prestať s nezmyselnými ideologickými a kultúrno-etickými vojnami a umožniť zahraničnej politike pracovať viac v prospech občanov a podnikateľov. Až vtedy sa zvýši šanca, že aj spravodlivosť pre Jozefa Chovanca bude vykonaná a bude našim spoločným cieľom.
Súhlasím s vami, no predsa vás poopravím -... ...
Čo len dodať, hajlovanie príslušníčky polície... ...
Áno p.p. Aj násilie patrí do "demokracie... ...
Hailovali štátny policajti pri Chovancovom... ...
Najhoršou chybou Slovenska je, že od skončenia... ...
Celá debata | RSS tejto debaty