Peter Kmec

„Idea je niečo, čo máš ty. Ideológia je niečo, čo má teba.“ (Morris Berman)

Slovenskou spoločnosťou posledné dni otriasa tragédia, ktorej cena bola privysoká – vyhasli dva mladé ľudské životy. Čo je však ešte tragickejšie, je absurdnosť dôvodu, pre ktorý títo dvaja ľudia museli umrieť. Umreli pre ideológiu. Umreli rukou sfanatizovaného mladého človeka, ktorý sa nechal ovplyvniť zahraničnými radikálmi a v mene akejsi chorej ideológie siahol na zbraň a zabil dvoch nevinných ľudí.

Na mieste je jednoznačne debata o postoji slovenskej spoločnosti voči menšinám – akýmkoľvek – ale vo svetle nedávnych udalostí najmä o postoji voči LGBTI komunite. Čomu sa však ani po tomto bezprecedentnom útoku nevenuje pozornosť sú ideológie ako také – ich vplyv (najmä na mladšiu generáciu) a dosah. Podľa medializovaných informácií bol tento mladý človek ovplyvnený pravicovou rasovou ideológiou, a teda útočil na základe ideologického presvedčenia. Presvedčenia, že akákoľvek inakosť – rasová, náboženská, sexuálna – do našej spoločnosti nepatrí. Je to typ ideológie, na základe ktorej boli počas 2. svetovej vojny zabité milióny Židov, v Spojených štátoch amerických bolo na základe tohto typu ideológie zotročované a zabíjané černošské obyvateľstvo, ale i v súčasnosti sa týmto typom ideológie inšpiruje napríklad maďarský premiér Viktor Orbán (a jeho anti postoj voči akejkoľvek politickej inakosti), ale aj dlhoročná francúzska opozičná politička Marin Le Penová. A v tejto časti textu treba podotknúť, že je celkom irelevantné, či je takáto ideológia importovaná zo západu alebo z východu – zlo je nebezpečné nech pochádza odkiaľkoľvek.

Žijeme v dobe, kedy človek dokáže nájsť na internete takmer úplne všetko, a to platí pre to dobré aj pre to zlé. V dobe poznačenej vojenskou inváziou na Ukrajine sa internet hemží rôznymi konšpirátormi a trollmi z východu. Tragédia na Zámockej ulici nám však ukázala, že konšpirácie a nebezpečné ideológie na nás číhajú z každej strany, a to aj zo západu. Boli to práve americkí krajne-pravicoví extrémisti, s ktorými mladý útočník komunikoval a ktorí ho k tomuto činu motivovali.

Nie všetko zahraničné je vždy dobré – v prípade ideológií to platí obzvlášť. Patrím k tým politikom a politickej strane, ktorá sa riadi “hlasom rozumu a pokroku”. V čase dezinformácií a extrémistov je potrebné budovať náš slovenský naratív. Je potrebné budovať zlatú strednú cestu, akceptujúcu a vzdelanú spoločnosť, ktorá nebude tak ľahko ovplyvniteľná ideologickými postojmi a propagandou zo zahraničia. Musíme sa ako spoločnosť zjednotiť a najmä mladým ľuďom ukázať, že ideológie zamerané na násilie a diskrimináciu nikdy nie sú odpoveďou. Slovensko sa nachádza v dobe, kedy dominujú propagandy, dezinformácie a polopravdy zabalené do pekných ideologických rečí. Netreba sa nimi nechať zmiasť a treba proti nim bojovať. A samozrejme my, politici, by sme mali ísť v tomto boji príkladom, čo sa však nedeje. Mnohí členovia samotnej vlády sú ovplyvňovaní ideológiami – už nech sú akékoľvek – a preto od nich nemôžeme očakávať, že sa pokúsia o budovanie strednej cesty. Stredná cesta im nevyhovuje, vyhovuje im polarizácia spoločnosti, delenie ľudí na dobrých a zlých, správnych a nesprávnych, menšinu a väčšinu. Agresívne nanucovanie liberálnych alebo konzervatívnych názorov silne polarizuje spoločnosť a vytesňuje zo spoločenského priestoru snahy o nájdenie akéhokoľvek kompromisu. Dokazuje to aj nedávno zbytočne spolitizovaná debata a neúspešné hlasovanie o zlepšení spoločenského postavenia neregistrovaných párov rovnakého ale aj rozdielneho pohlavia.

V úvode som začal citátom, ktorý silu a negatívnu stránku ideológií vystihuje najlepšie. Pretože spoločnosť potrebuje ľudí, ktorí majú zaujímavé idey. Avšak v prípade ideológie je to naopak, ideológia má teba. A v tom je jej riziko. Nenechajme sa preto opantať ideológiami, nech sú akékoľvek, a vždy sa snažme radšej vydať zlatou strednou cestou. A najlepšie tou slovenskou..