Peter Kmec

V marcovom vydaní prestížneho časopisu Foreigh Affairs vyšiel článok Richarda Haassa a Charlesa Kupchana pod názvom Nový koncert veľmocí. Považujem ho za veľmi zásadný vstup do súčasnej diskusie o geopolitike a riešení medzinárodných problémov. Dovolím si povedať, že má rovnaký význam, ako prelomové články Francisa Fukuyamu “Koniec histórie” (1992) alebo Samuela Huntingtona “Stret civilizácií” (1996).

Najprv, kto sú autori článku? Ide o dve významné osobnosti zahraničnej politiky USA. Richard Haass je dlhoročným prezidentom Rady pre zahraničné vzťahy a v minulosti radil republikánskemu prezidentovi Georgeovi Bushovi ml. Charles Kupchan je profesorom na Georgetownskej univerzite a radil demokratickým prezidentom Billovi Clintonovi a Barackovi Obamovi.

O čo v článku ide? Autori veľmi pragmaticky hodnotia súčasný vývoj na medzinárodnej scéne: “Medzinárodný systém sa nachádza v historickom zlomovom bode. S pokračujúcim hospodárskym vzostupom Ázie sa dve storočia západnej nadvlády nad svetom, najskôr pod Pax Britannica a potom pod Pax Americana, chýlia ku koncu.  Západ stráca nielen svoju materiálnu dominanciu, ale aj ideologický vplyv.  Demokracie na celom svete sú oslabované iliberalizmom a populizmom, zatiaľ čo rozvíjajúca sa Čína s pomocou výbojného Ruska sa snažia spochybniť západnú autoritu a demokratické prístupy k domácemu i medzinárodnému vládnutiu. … História jasne ukazuje, že obdobia búrlivých zmien sú spájané s veľkým nebezpečenstvom.  Súboje veľmocí o hierarchiu a ideológiu vedú pravidelne k veľkým vojnám.  Aby sme mohli predísť tomuto scenáru, musíme uznať, že liberálny poriadok vedený Západom nemôže sám zabezpečiť globálnu stabilitu v dvadsiatom prvom storočí.  Treba preto hľadať životaschopnú a efektívnu cestu vpred.”

Aký nový systém majú autori na mysli? Haass a Kupchan navrhujú vytvorenie tzv. Globálneho koncertu pre 21. storočie, ktorý by mal šesť stálych členov: Čínu, Európsku úniu, Indiu, Japonsko, Rusko a USA. Demokracie a nedemokracie by mali rovnaké postavenie a členstvo by záviselo od moci a vplyvu, nie od hodnôt alebo typu režimu.  Členovia koncertu by spoločne reprezentovali zhruba 70 percent globálneho HDP aj globálnych vojenských výdavkov.

Čím sa autori inšpirovali? Medzinárodný systém 21. storočia by sa podobal európskemu systému 19. storočia (Koncert Európy), ktorému vládli dve hlavné mocnosti – Spojené kráľovstvo a Rusko – a tri mocnosti nižšej váhy – Francúzsko, Prusko a Rakúsko.  Hlavným cieľom Koncertu Európy bolo zachovať mier medzi jej členmi prostredníctvom vzájomného záväzku dodržiavať územné usporiadanie dosiahnuté na Viedenskom kongrese v roku 1815. Pakt sa zakladal na dobrej viere a spoločnom pocite záväzku, nie na zmluvnej dohode. Tento úspešný koncept vládnutia vydržal fungovať 100 rokov.

Ako by fungoval nový Globálny koncert pre 21. storočie? Bol by iba konzultačným, ale nie rozhodovacím orgánom.  Riešil by vznikajúce krízy, pomáhal vytvárať nové pravidlá a budoval podporu pre kolektívne iniciatívy. Všetky operatívne záležitosti, ako napríklad nasadenie mierových misií, poskytnutie pandemickej pomoci alebo uzatváranie nových klimatických dohôd, by naďalej riešila OSN a ďalšie existujúce medzinárodné orgány.  Koncert by tak len ohlásil rozhodnutia, ktoré by sa potom mohli prijať a implementovať inde.  Stál by na vrchole súčasnej medzinárodnej architektúry, udržiaval by dialóg, ktorý v súčasnosti neexistuje, pôsobil by ako ručná brzda, ale nie ako náhrada súčasnej medzinárodnej architektúry. Jeho vznik by však znamenal výrazný posun ďalej, lebo OSN je príliš veľká, byrokratická a formalistická.  Krátkodobé samity G-7 alebo G-20 sú neefektívne, pretože veľa úsilia je venovaného rokovaniam o  podrobných, ale často neúčinných vyhláseniach. Bilaterálne schôdzky alebo telefonické hovory medzi hlavami štátov, ministrami zahraničných vecí a poradcami pre národnú bezpečnosť sú príliš epizodické a ich rozsah je často obmedzený.

Ako by sa do Globálneho koncertu zapájali ostatné štáty? Štyri regionálne organizácie by mali pozorovateľský štatút so stálymi delegáciami v sídle koncertu – Africká únia (AÚ), Liga arabských štátov (LAŠ), Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a Organizácia amerických štátov (OAŠ). Pri diskusii o regionálnych problémoch by bola vždy na rokovaniach prítomná príslušná organizácia alebo priamo dotknuté štáty. Napríklad, ak by členovia koncertu riešili krízu na Blízkom východe, mohli by požiadať o účasť LAŠ, jej príslušných členov a ďalšie zúčastnené strany, ako napríklad Irán, Izrael a Turecko.

Akým spôsobom by sa rozhodovalo? Globálny koncert by sa vyhol kodifikovaným pravidlám, namiesto toho by sa pri dosahovaní konsenzu spoliehal na dialóg.  Rovnako ako Koncert Európy by privilegoval teritoriálny status quo a taký pohľad na zvrchovanosť, ktorý vylučuje použitie vojenských síl alebo iných donucovacích nástrojov na zmenu existujúcich hraníc alebo zvrhnutie režimov, s výnimkou zmien podľa medzinárodného práva (napr. mandátu OSN). Koncert by bol zároveň ideálnym miestom na diskusiu o dopade globalizácie alebo o odsúdení takých negatívnych aktivít, ako je páchanie genocídy, prechovávanie alebo sponzorovanie teroristov alebo vážne zhoršovanie životného prostredia ničením dažďových pralesov.

Neoslabí vznik Globálneho koncertu súčasný liberálny poriadok? Autori otvorene priznávajú, že vytvorením Globálneho koncertu budú oslabené snahy Západu presadiť liberálny medzinárodný poriadok vo všetkých častiach sveta. Odráža to však geopolitickú realitu 21. storočia. Pri navrhovaní nových mechanizmov pre zachovanie medzinárodného mieru je potrebné nastavovať uskutočniteľné ciele, a nie lipnúť na utopistických víziách.

Aký by mal Globálny koncert dopad na Slovensko? Vidím viac pozitív ako negatív. Slovensko by prostredníctvom Európskej únie sedelo za rokovacím stolom a zúčastňovalo by sa významných diskusií o medzinárodnom mieri a globálnej bezpečnosti. Stály konzultačný mechanizmus za priamej účasti Ruska by pomohol znižovať napätie v našom spoločnom susedstve, predovšetkým na Ukrajine. Vrátili by sme sa tak do obdobia, keď sa s Ruskom viedol pravidelný strategický dialóg na najvyššej politickej úrovni, či už to bolo vo formáte EÚ – Rusko alebo NATO – Rusko. Zároveň by sa slovenskej diplomacii “uvoľnili” ruky pri presadzovaní našich národných (predovšetkým ekonomických) záujmov aj v nedemokratických krajinách.

Na záver by som rád zdôraznil, že súhlasím s autormi článku o urgentnej nevyhnutnosti vytvoriť nový, efektívny a realistický systém medzinárodného vládnutia. Ten existujúci je nefunčný a nereflektuje aktuálne svetové usporiadanie. Je naivné naďalej sa usilovať o vývoz západnej liberálnej demokracie do sveta. Okamih na vytvorenie unipolárneho sveta sa skončil a aj podľa Haassa a Kupchana treba priznať, že vyhlásenia o „konci dejín“ (Fukuyama) boli “sofistikované nezmysly”.

Globálny koncert pre 21. storočie znamená výrazné vylepšenie súčasnej medzinárodnej architektúry. I keď to nie je dokonalý systém, je to najsľubnejšia alternatíva. Všetky ostatné možnosti sú menej účinné, menej stabilné a menej udržateľné. Najhoršou alternatívou je však nečinnosť – výsledkom by bol neposlušný svet riadený nikým.