Založ si blog

Európska komisia navrhla smernicu o minimálnej mzde

Som veľmi rád, že súčasná predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová je zástankyňou silnej sociálnej Európy. Hneď po nástupe novej komisie v roku 2019 jej šéfka avizovala viacero sociálne orientovaných legislatívnych krokov, vrátane pravidiel stanovovania minimálnej mzdy. Tento svoj sľub zopakovala vo svojom výročnom prejave k stave Európskej únie v septembri t.r. a následne dňa 28. 10. 2020 Európska komisia predložila návrh smernice, ktorou chce zabezpečiť, aby boli pracovníci v Únii chránení primeranou minimálnou mzdou.

Tento európsky prístup k stanoveniu primeranej minimálnej mzdy je potrebné otvorene podporiť. Ak je minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni, má nielen pozitívny sociálny dosah, ale prináša aj širšie hospodárske výhody, pretože znižuje nerovnosť v odmeňovaní, pomáha udržať domáci dopyt a posilňuje motiváciu pracovať. Primeraná minimálna mzda môže pomôcť znížiť aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pretože minimálnu mzdu poberá viac žien než mužov. Návrh zároveň pomáha chrániť aj zamestnávateľov, ktorí pracovníkom vyplácajú dôstojné mzdy – tým, že zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž. Počet pozitív stanovenia a zvyšovania minimálnej mzdy výrazne prevyšuje počet negatív, za ktoré sa viacerí neoliberálni ekonómovia snažia skrývať.

Stanovenie primeranej minimálnej mzdy je ešte dôležitejšie v krízových časoch. Súčasná koronakríza zasiahla najmä odvetvia s vyšším podielom pracovníkov poberajúcich nízke mzdy, ako sú napríklad upratovanie, maloobchod, zdravotná a dlhodobá starostlivosť či rezidenčná starostlivosť. Preto je veľmi bolestivé sledovať, ako súčasná vládna koalícia v SR rozkladá doterajší sociálny štandard, ktorý chránil práve tých najslabších: zrušila výpočet minimálnej mzdy vo výške 60% z priemernej mzdy v hospodárstve, prerušila sociálny dialóg a navyše pre našich seniorov zrušila plošné vyplácanie 13. dôchodku.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová k návrhu smernice o minimálnej mzde uviedla: „Dnešný návrh na primeranú minimálnu mzdu je dôležitým signálom, že aj v čase krízy musí byť dôstojnosť práce posvätná. Vidíme však, že mnohým ľuďom sa už práca prestáva vyplácať. Pracujúci by mali mať prístup k primeranej minimálnej mzde a dôstojnej životnej úrovni. Dnes navrhujeme rámec pre minimálne mzdy pri plnom rešpektovaní národných tradícií a slobody sociálnych partnerov. Zlepšením pracovných a životných podmienok budú chránení nielen naši pracovníci, ale aj zamestnávatelia, ktorí platia dôstojné mzdy, a vytvorí sa ním základ pre spravodlivé, inkluzívne a odolné oživenie.“

Komisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit k tomu pripojil: „Takmer 10 % pracovníkov v EÚ žije v chudobe, to sa musí zmeniť. Ľudia, ktorí majú prácu, by nemali mať problém vyjsť s peniazmi. Minimálna mzda musí dohnať ostatné mzdy, ktoré v posledných desaťročiach zaznamenali rast, v dôsledku čoho minimálna mzda zaostáva. Kolektívne vyjednávanie by malo byť zlatým štandardom vo všetkých členských štátoch. Zabezpečenie primeranej minimálnej mzdy je čierne na bielom uvedené v 6. zásade Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý schválili všetky členské štáty, takže rátame s ich trvalým záväzkom.“

Čo chce v skratke dosiahnuť Európska komisia a aký je súčasný stav na Slovensku počas vládnutia súčasnej koalície?

  1. Cieľ EÚ: Podpora kolektívneho vyjednávania o stanovovaní miezd. Aký je stav v SR? Vláda kolektívne vyjednávanie odignorovala.
  1. Cieľ EÚ: Jasné a stabilné kritériá stanovovania a aktualizácie zákonných minimálnych miezd. Aký je stav v SR? Vláda zrušila zákonom stanovený transparentný výpočet minimálnej mzdy na úrovni 60% z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
  1. Cieľ EÚ: Väčšie zapojenie sociálnych partnerov do zákonného stanovovania minimálnej mzdy. Aký je stav v SR? Vláda odignorovala sociálnych partnerov a vyhnala ich do ulíc.
  1. Cieľ EÚ: Obmedzené využívanie odchýlok a odpočtov pri zákonnom stanovovaní minimálnej mzdy. Aký je stav v SR? Namiesto jednotného 60%-ého pravidla vláda znížila pôvodne stanovenú minimálnu mzdu na rok 2021, zavádza kategóriu štartovacej minimálnej mzdy (75% z minimálnej mzdy po dobu 12 mesiacov) alebo uzurpuje si výhradné právo direktívne určovať minimálnu mzdu pod tlakom zamestnávateľov.
  1. Cieľ EÚ: Podávanie výročných správ členskými štátmi Komisii spolu so štruktúrovaným dialógom. Táto oznamovacia povinnosť a záväzok vlád viesť štrukturovaný dialóg s Európskou komisiou posilní pozíciu sociálnych partnerov, ktorá je v SR momentálne výrazne oslabená.

Návrh smernice EK upozorňuje na fakt, že v krajinách s dobre fungujúcim systémom kolektívneho vyjednávania je oveľa nižší počet nízkopríjmových pracujúcich, menej mzdovej nerovnosti a vyššie minimálne mzdy. V tomto musí Európa urobiť ďalší pokrok. Už len preto, že pomer pracujúcich ľudí, ktorí balansujú na hranici chudoby sa zvýšil z 8,3% v roku 2007 na 9,4% v roku 2018. Takmer desatina pracujúcej chudoby na trhu práce nie je pre EÚ dobrá vizitka a rastúci trend v tejto kategórii je dôsledkom presadzovania sa agresívneho neoliberalizmu nielen vo svetovej ale aj európskej ekonomike. Na rozdiel od rozvojového sveta, kde sa nám darí znižovať mieru chudoby, v samotnej únii nám rastie počet pracujúcich, ktorí si za svoju mzdu nevedia dovoliť pokrývať ani základné životné potreby. A toto treba zmeniť! Smernica o minimálnej mzde preto prichádza včas, je ju nutné čo najskôr implementovať a ďalej rozpracovať na národnej aj európskej úrovni.

Pozrime sa teraz na situáciu na Slovensku z pohľadu príjmov. Aktuálny mzdový medián je 721 EUR v čistom, to znamená, že polovica pracujúcich zarába menej ako je táto suma a druhá polovica viac. Minimálna mzda na Slovensku predstavuje 480 EUR v čistom. Hranica chudoby na Slovensku je 373 eur, čiže príjem pracujúceho za minimálnu mzdu je tesne nad hranicou chudoby. Tu vyvstáva hlavná otázka: existuje na Slovensku tzv. stredná trieda? A aký pomer pracujúcich môžme u nás do nej zaradiť? Človek strednej triedy sa teší ekonomickej istote, stabilite, je schopný zabezpečiť si bývanie, vzdelanie sebe a svojim deťom a je schopný si šetriť. Takisto je schopný akumulovať osobné bohatstvo, hoci aj skromné, môže sa rozhodnúť naštartovať malý súkromný biznis a takisto vie míňať peniaze aj na iné ako nevyhnutné výdavky. Podľa občianskeho združenia Pracujúca chudoba hranica, pri ktorej sa človek na Slovensku už necíti byť chudobným a možno ho zaradiť do strednej triedy, je príjem zhruba 1000 eur v čistom, ak odhliadneme od regionálnych rozdielov. 1000 eur alebo viac avšak zarába u nás iba 20% zamestnancov. Môžme teda tvrdiť, že chudobnými pracujúcimi je vlastne 80% zamestnancov na Slovensku. Takže ani súčasné životné minimum, ani súčasná minimálna mzda, ale ani priemerný mzdový medián nepredstavuje pre drvivú väčšinu pracujúcich Sloveniek a Slovákov život mimo chudoby.

A pritom rezervy pre zvyšovanie miezd na Slovensku tu jednoznačne sú: na jednej strane je u nás produktivita práce na úrovni 76% priemeru EÚ, ale príjem slovenských domácností je len na úrovni 43% priemeru EÚ, priemerná hodinová mzda slovenského pracujúceho je 45% priemeru EÚ alebo priemerná mesačná mzda 55% priemeru EÚ (sme 4. od konca).

Namiesto toho, aby táto vláda posilňovala sociálny štandard stále nedostatočne ohodnotených slovenských pracujúcich, ide bohužiaľ opačnou cestou. A tá je dokonca v rozpore s plánmi Európskej komisie o posiľňovaní sociálnych práv na európskej a národnej úrovni.

Koniec éry Angely Merkelovej. Čo ďalej?

27.09.2021

Výsledky nedeľných parlamentných volieb ma potešili. Vyhrali sociálni demokrati pod vedením Olofa Scholtza, ktorý má všetky predpoklady stať sa novým nemeckým kancelárom. Čakajú ho však náročné koaličné rokovania s dvomi politicky rozdielnymi subjektami – Zelenými a Liberármi (FDP). Rokovania budú ešte zložité, pretože záujem o koalíciu s týmito dvomi [...]

Budeme budovať mosty alebo múry?

12.06.2021

Celý svet je v očakávaní blížiaceho sa americko-ruského summitu, ktorý sa uskutoční 16. júna 2021 v Ženeve. Tieto stretnutia sú zriedkavou záležitosťou, preto ten veľký záujem. Od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa totiž uskutočnilo iba 6 americko-ruských summitov, z toho tri absolvoval za Rusko súčasný prezident Vladimir Putin (2x sa stretol s prezidentom [...]

Nový koncert veľmocí

16.04.2021

V marcovom vydaní prestížneho časopisu Foreigh Affairs vyšiel článok Richarda Haassa a Charlesa Kupchana pod názvom Nový koncert veľmocí. Považujem ho za veľmi zásadný vstup do súčasnej diskusie o geopolitike a riešení medzinárodných problémov. Dovolím si povedať, že má rovnaký význam, ako prelomové články Francisa Fukuyamu “Koniec histórie” (1992) alebo [...]

Rakúsko Viedeň kostol incident polizei polícia

Zadržali pašerákov, ktorí cez Slovensko a Česko prepravili stovky migrantov

27.11.2021 20:33

Od každého migranta prevádzači pýtali za prepravu 4000 - 5000 eur. Týmto spôsobom si celkovo zarobili viac ako 2,5 milióna eur.

SR DUBČEK

Prezidentka: Dubček patrí k historickým osobnostiam, ktoré prekročili svoju rolu

27.11.2021 17:34

Politik Alexander Dubček sa narodil pred sto rokmi. Prezidentka Čaputová zdôraznila, že sa spolupodieľal na dosiahnutí cieľov, vďaka ktorým je dnes Slovensko demokratickým štátom.

SR BSK očkovanie koronavírus očkovacie centrum NFŠ BAX

Humeník: Povinné očkovanie je podľa Ústavného súdu ospravedlniteľné a legitímne

27.11.2021 16:30

Povinné očkovanie je v súlade s ústavou. Štát by ale mal prevziať zodpovednosť za nežiaduce účinky, hovorí advokát Ivan Humeník.

Český prezident Miloš Zeman

Zemana prepustili z nemocnice, kde bol hospitalizovaný s covidom

27.11.2021 16:28

Český prezident, u ktorého sa neprejavujú žiadne symptómy covidu, sa vráti na zámok v Lánoch, kde zostane v 14-dňovej izolácii.

Peter Kmec

Dlhoročný diplomat, bývalý veľvyslanec SR vo Švédsku a USA, poslanec NR SR, podpredseda Výboru pre európske záležitost

Štatistiky blogu

Počet článkov: 12
Celková čítanosť: 23362x
Priemerná čítanosť článkov: 1947x

Autor blogu

Kategórie