Peter Kmec

Z pohľadu zahraničnej politiky dnes na Slovensku vnímame dve reality. O jednej ako úspešnej nedávno hovoril na svojej tlačovej konferencii po 100 dňoch vládnutia minister zahraničia Ivan Korčok a tú druhú menej úspešnú vytvára premiér Igor Matovič.

Každý skúsený diplomat vie, že zahraničná a vnútorná politika sú dve spojené nádoby. Ak vznikajú pochybosti o vnútropolitickom vývoji v danej krajine, je veľmi ťažké sa obhajovať v zahraničí. Môžete sa o to pokúsiť, ale zahraničie a medzinárodné médiá si aj tak vytvoria svoj objektívny pohľad a celá diplomatická snaha vychádza navnivoč. Po prevalení škandálu s diplomovkami predsedu Národnej rady Kollára, premiéra Matoviča a ministra školstva Gröhlinga je snaha o vytváranie pozitívneho imidžu Slovenska v zahraničí výrazne sťažená a akákoľvek obrana týchto vysokých ústavných činiteľov s cieľom prekryť ich nekompetentnosť, pokrytectvo a podvádzanie smeruje k budovaniu „potemkinovej dediny“ na Slovensku.

Určite si pamätáte, že vláda Petra Pellegriniho odovzdávala štát  s vysokým zahraničnopolitickým renomé a Slovenská republika sa tešila rešpektu rovnako v Bruseli, vo Washingtone, v Moskve alebo Pekingu. Peter Pellegrini nastupoval do úradu premiéra vo veľmi ťažkej dobe, pretože po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bolo potrebné dokázať, že Slovensko je právny štát, vyšetrí túto ohavnú vraždu a obnoví naštrbenú povesť v zahraničí. Toto sa za dva roky usilovnej práce podarilo dosiahnuť. Avšak to, čo vláda Petra Pellegriniho za dva roky v zahranično-politickej oblasti dosiahla, vláda Igora Matoviča už po 100 dňoch pokazila.

Pri mojom hodnotení prvých 100 dní vlády som upozornil na viacero negatívnych krokov Matovičovej vlády, ktoré si už všimli aj naši strategickí zahraniční partneri a informovali o nich aj medzinárodné médiá. Uvediem len niekoľko z nich:

Po prvé, ihneď po nástupe novej vlády sme museli s čínskymi partermi tlmiť nevyberavé vyhlásenia premiéra Matoviča o nepoužiteľnosti rýchlotestov dovezených z Číny, ktoré podľa neho mali skončiť v Dunaji, ale po okamžitom záujme českej strany sme si ich pre istotu nechali a nakoniec sme s nimi testovali dôchodcov a zamestnancov v Domoch sociálnych služieb. Neprispelo to k dobrým vzájomným vzťahom medzi oboma krajinami a medzinárodné kuloáre si všimli správanie sa predsedu vlády ako slona v čínskom porceláne.

Po druhé, prijatie protiústavného monitorovacieho zákona si ihneď všimla aj zahraničná tlač a týždeň po nástupe novej vlády zapochyboval renomovaný portál Deutche Welle o skutočných pohnútkach tejto legislatívy, keď vládu Igora Matoviča obvinil z nekalých úmyslov.

Po tretie, výzvy premiéra Matoviča na predlžovanie núdzového stavu po uplynutí zákonnej 90-dňovej lehoty pri číslach nakazených na nulovej úrovni vyvolávali ďalšie otázniky zo zahraničia. Už v tom čase museli niektoré vlády v regióne intenzívne vysvetľovať neoprávnené obmedzovanie ľudských práv a základných  slobôd, vrátane práva na zhromažďovanie alebo na štrajk. A my sme sa pomaly ale isto začali zaraďovať do tohto neatraktívneho klubu.

A nakoniec, prvé kroky vlády, ktoré sa netýkali priamo riešenia koronakrízy, prispeli taktiež k zvýšeniu obáv medzinárodného spoločenstva. Spomeniem iba výber členov súdnej rady, ktorý bol v rozpore so samotným programovým vyhlásením vlády, následné čistky v štátnej správe a politizácia voľby generálneho prokurátora.

Na rozdiel od pozitívneho zahranično-politického hodnotenia ministra Korčoka za uplynulých 100 dní vlády SR sa ja spolu s mnohými medzinárodnými pozorovateľmi prikláňam k oveľa viac realistickému a o to menej oslavnému vývoju na Slovensku. „Diplomovkový“ škandál je totiž ťažkou ranou pre dôveryhodnosť Slovenska v zahraničí, v očiach ktorého sa stávame krajinou, ktorej vládnu plagiátori, podvodníci a zlodeji duševného vlastníctva. Takéto správy sa už objavujú v renomovaných zahraničných médiách v Nemecku, Rakúsku, Česku ale aj v ďalekej Číne. Ako skúsený diplomat viem, že v diplomacii je „reakčný„ čas iný ako v bežnej politike, ale na jeho konci vždy zaznie hodnotiaci verdikt. A ten nemusí byť potešujúci. Mám možnosť sa stretávať s mnohými zahraničnými diplomatmi pôsobiacimi na Slovensku a častokrát musím priznať, že čelím nie veľmi príjemným otázkam. Obávam sa, že ak táto vláda nezačne nastolovať štandardnú politickú kultúru, ktorej súčasťou je aj vyvodzovanie politickej zodpovednosti, rýchlo sa z pozície premianta ocitneme na periférii krajín, ktorým je cudzia politická kultúra a rešpektovanie demokratických pravidiel. A to si neželá skutočne nikto.

Zdôrazňujem, že v iných civilizovaných krajinách sa za takéto morálne zlyhania odstupuje z funkcie. Nie však na Slovensku. Vláda Igora Matoviča pritom sľubovala slušnosť, spravodlivosť a morálnu obnovu spoločnosti. Akosi však zabudla, že v prvom rade treba ísť príkladom a začínať od seba. Inak nás dobehne realita. Nie ta „potemkinovská“ ministra Korčoka, ale plagiátorska premiéra Matoviča. A to si ľudia žijúci na Slovensku skutočne nezaslúžia.