Založ si blog

Nezabíjajme si sociálnu demokraciu

Slovensko je relatívne mladá krajina, ktorá za 27 rokov svojej existencie toho zažila toľko, čo v histórii iných krajín trvalo desaťročia a niekedy aj stáročia. Budovanie vlastnej štátnosti, transformačný proces, vnútorné ekonomické a spoločenské zmeny, integrácia na západ, dôsledky globalizácie – to sú len niektoré významné fenomény, ktoré by silne zahýbali aj tradičnejšími demokraciami. Všetky tieto vonkajšie a vnútorné tlaky pôsobili aj na formovanie politickej scény na Slovensku. Pokiaľ v západných demokraciách sú politické strany formované do 3 základných ideových prúdov – liberalizmus, konzervativizmus (stredo-pravý segment) a sociálna demokracia (stredo-ľavý segment) – na Slovensku sme stále svedkami neustálej fragmentácie a neprehľadnosti vnútropolitického priestoru.

V prvej dekáde existencie SR sa politická agenda koncentrovala na integráciu Slovenska do EÚ a NATO. Tomu bola podriadená aj vnútorná politika, ktorá sa rozdelila na pro-európske a proti-európske sily. V proeurópskom tábore bol mix všetkých politických prúdov – liberáli, konzervatívci a ľavica. Spájala ich výhradne integračná agenda, a aj preto ihneď po vstupe SR do EÚ a NATO sa začal proces jeho rozpadu. Tomuto obdobiu však treba priznať vysoký kredit, kedy sa spoločnosť a rôznofarebná politická reprezentácia vedeli zjednotiť v mene vyššieho princípu – návratu Slovenska do priestoru slobody a demokracie.

Druhá dekáda existencie Slovenska bola sprevádzaná pokusmi o silnejšiu profiláciu jednotlivých subjektov na politickej mape Slovenska. Vznikom SMER-SD sa výrazne skonsolidovala ľavicová scéna, keďže po takomto politickom subjekte bol v spoločnosti silný dopyt (aj kvôli bolestivým, často necitlivým ekonomickým a sociálnym reformám v predchádzajúcom období). Napravo od stredu však až doteraz pretrváva silná fragmentácia sprevádzaná zánikom starých a vznikom nových politických subjektov. K tejto nedokonalej politickej scéne na Slovensku sa pridružil ďalší nevítaný globálny fenomén – nárast populistických, nesystémových a radikálnych politických strán.

Posledné desaťročie v živote Slovenska je sprevádzané dominanciou ľavicových vlád pod vedením SMER-SD. Dá sa im vyčítať všeličo (priznávam, kritiky a kritikov je viac než dosť), ale bolo to aj úspešné obdobie prehlbovania integračných procesov (Schengen, Euro, bezvízový styk s USA) a udržiavania sociálneho zmieru v spoločnosti (SR je na popredných priečkach tzv. Gini indexu, ktorý meria prerozdeľovania bohatstva a hĺbku rozdielov medzi chudobnými a bohatými).

Zastavím sa pri úlohe sociálnej demokracie v spoločnosti. Tento ľavicový prúd je zakladateľom, propagátorom a garantom udržiavania myšlienky tzv. štátu blahobytu, ktorá je založená na budovaní egalitárskej spoločnosti a v ktorej sú odmietané dva extrémy: marxistický socializmus ale aj totálna dominacia voľného trhového kapitalizmu. Z môjho diplomatického pôsobenia vo Švédsku som jasne vycítil, že tamojšia sociálna demokracia požíva širokú podporu obyvateľov vďaka svojej reputácii ochrancu voči akýmkoľvek spoločenským a sociálnym experimentom na úkor občanov.

Je pravda, že v súčasnosti ľavicové strany prežívajú krízu identity a v Európe utrpeli viacero porážok. Dôvodom týchto porážok je jeden hlavný fenomén: ľavica zabudla na jednotlivca ako hlavnú hybnú silu na pracovnom trhu. Vplyv globalizácie výrazne ovplyvnil národné trhy práce a ľavica sa musela taktiež prispôsobiť tlaku nadnárodných spoločností s cieľom zachovať pracovné miesta za každú cenu (vrátane mzdového dumpingu). Dôsledkom je strata dôvery jednotlivca v ľavicovú politiku a jeho inklinácia k populizmu a extrému. Je mylné sa však domnievať, že pre ľavicovo orientovaného voliča je alternatívou liberálna alebo konzervatívna pravica.

To ma privádza späť na domácu politickú scénu. Stredo-pravé a nesystémové politické subjekty sa snažia zo sociálnej demokracie vytvoriť za každú cenu spoločného nepriateľa s cieľom zjednotiť svoje heterogénne ciele a záujmy. Ich hlavným nepriateľom je momentálne SMER-SD, a nie ĽSNS. Sociálno-demokratická strana je tak hádzaná do jedného vreca s krajnou a extrémistickou pravicou. Tu sa ponúka paralela s medzivojnovým Nemeckom. Bola to práve pravica, ktorá umožnila nástup Hitlera k moci a to tým, že ho nasadila na likvidáciu vlády sociálnych demokratov v Prusku. Aj moderné Rakúsko je dôkazom nebezpečného koketovania pravice s extrémom na úkor ľavice. Účasť Heiderovej FPÖ vo vláde s ÖVP priviedla Rakúsko do európskej izolácie a nedávne opätovné pôsobenie FPÖ vo vláde vyústilo takmer do výpredaja štátneho majetku do mafiánskych rúk. Poučenie a možné východisko? Veľké mainstreamové koalície v Nemecku, Rakúsku a Česku.

Slovensko sa v roku 2020 nachádza na križovatke. Máme dve možnosti: buď si vyberieme cestu plošnej škandalizácie sociálnej demokracie (s heslom „všetci smeráci sú zlodeji“), ktorá vedie k jej výraznému oslabeniu a zaplneniu ľavicového priestoru extrémom, intoleranciou a populizmom. Alebo sa prikloníme k spoločnej výzve, aby sa všetci postavili proti nespravodlivosti, korupcii, zlu, nenávisti a intolerancii. Vtedy sa nám po voľbách bude jednoduchšie zostavovať efektívna, kompetentná a zodpovedná vláda, ktorá bude od začiatku riešiť problémy zdravotníctva, školstva, kvality života od narodenia až po dožitie, klimatické zmeny a transformáciu nášho priemyslu. Tak ako sa v rokoch 1994-2004 spoločnosť vedela zjednotiť v mene vyššieho integračného princípu, tak podobná zákazka je na stole aj dnes: podporme štandardné politické strany, vrátane sociálnej demokracie a nebagatelizujme extrém v akejkoľvek podobe. Aj o tom je zodpovedná zmena 2020.

Ideológie, a prečo by nemali byť odpoveďami na naše problémy

20.10.2022

„Idea je niečo, čo máš ty. Ideológia je niečo, čo má teba.“ (Morris Berman) Slovenskou spoločnosťou posledné dni otriasa tragédia, ktorej cena bola privysoká – vyhasli dva mladé ľudské životy. Čo je však ešte tragickejšie, je absurdnosť dôvodu, pre ktorý títo dvaja ľudia museli umrieť. Umreli pre ideológiu. Umreli rukou sfanatizovaného mladého človeka, [...]

Koniec éry Angely Merkelovej. Čo ďalej?

27.09.2021

Výsledky nedeľných parlamentných volieb ma potešili. Vyhrali sociálni demokrati pod vedením Olofa Scholtza, ktorý má všetky predpoklady stať sa novým nemeckým kancelárom. Čakajú ho však náročné koaličné rokovania s dvomi politicky rozdielnymi subjektami – Zelenými a Liberármi (FDP). Rokovania budú ešte zložité, pretože záujem o koalíciu s týmito dvomi [...]

Budeme budovať mosty alebo múry?

12.06.2021

Celý svet je v očakávaní blížiaceho sa americko-ruského summitu, ktorý sa uskutoční 16. júna 2021 v Ženeve. Tieto stretnutia sú zriedkavou záležitosťou, preto ten veľký záujem. Od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa totiž uskutočnilo iba 6 americko-ruských summitov, z toho tri absolvoval za Rusko súčasný prezident Vladimir Putin (2x sa stretol s prezidentom [...]

Sliač, referendum, urna

Referenda o predčasných voľbách by sa určite zúčastnilo 37,1 percenta ľudí

01.12.2022 22:46

Spolu 56 percent vyjadrilo pochybnosť o svojej účasti v referende alebo ju priamo odmietli.

HIV, AIDS

HIV je na vzostupe a zabíja aj na Slovensku. Môže za to hanba a predsudky

01.12.2022 21:31

Prečo v posledných rokoch výskyt HIV v Európe aj na Slovensku stúpa? Aké mýty a predsudky v spoločnosti pretrvávajú a aký vplyv na šírenie HIV má to, že predsudky majú často aj zdravotníci a lekári? (podcast)

Martin Klus

Klus požiada o ukončenie členstva v SaS, kritizuje návrh na odvolanie vlády

01.12.2022 21:07, aktualizované: 22:02

Poslanec predpokladá, že tak ako v roku 2012, aj teraz by SaS mala problém obhájiť svoju parlamentnú existenciu.

mh17

Verdikt v prípade zostrelenia letu MH17 je právoplatný, prokuratúra sa neodvolala

01.12.2022 20:02

Rusko akúkoľvek účasť na zostrelení letu MH17 popiera a odmieta žiadosti o vydanie osôb zodpovedných za celú tragédiu.

Peter Kmec

Dlhoročný diplomat, bývalý veľvyslanec SR vo Švédsku a USA, poslanec NR SR, podpredseda Výboru pre európske záležitost

Štatistiky blogu

Počet článkov: 13
Celková čítanosť: 27451x
Priemerná čítanosť článkov: 2112x

Autor blogu

Kategórie