Ak chce byť štát silným hráčom na svetovej scéne, musí mať splnené dve základné podmienky: odpolitizovanú zahraničnú službu a silnú ekonomickú diplomaciu. Ani jedno z toho Slovensko v súčasnosti nespĺňa: Heger a Fico zahraničnú politiku znásilnili, hrubo spolitizovali a rozdelili na nej spoločnosť. O ekonomickej diplomacii budem hovoriť v ďalšom blogu. Ale poviem k nej v tomto texte iba toľko, že politici jej nevenujú žiadnu pozornosť a pritom je to základ pre výkon efektívnej a dôveryhodnej zahraničnej služby smerom k občanovi a podnikateľovi – to sú hlavní zákazníci, ktorí zahraničnú službu aj financujú a im by sme sa mali v prvom rade zodpovedať. Takže zahraničná služba má slúžiť (preto ten názov) slovenskému občanovi a podnikateľovi a nie akýmsi nadnárodným alebo geopolitickým záujmom. A to je moja hlavná výzva pre obe strany: pre vládnu koalíciu (alebo už len jej zvyšok) aj pre opozíciu.
Ale moja hlavná výzva pre všetkých politikov v tomto článku je táto: “nevťahujme zahraničnú politiku do predvolebnej kampane, lebo sa nám to vypomstí. Hľadajme cesty, ako vrátiť zahraničnej politike jej hlavný zmysel: aby bola predlĺženou rukou domácej politiky v prospech bezpečnosti, stability a prosperity občanov Slovenska”.
Heger a Fico robia presný opak: zahraničnú politiku používajú na vzájomný ideologický a geopolitický súboj, čo je samovraždou Slovenska. Obaja majú veľmi povrchné až nebezpečné chápanie úlohy zahraničnej politiky a tlačia Slovensko do pozície štatistu a nie aktívneho hráča. Prirovnám to k hokejovému zápasu: Heger a Fico postavili Slovensko do pozície diváka a žiadajú nás občanov, aby sme si vybrali medzi dvomi mužstvami, ktoré práve hrajú na ľade a ktorým môžme fandiť: USA alebo Rusku. Heger a Fico sú lídrami ultras v hľadisku a akákoľvek odchýlka od jedného z táborov znamená zradu a nasleduje verejný lynč (buď ste agent Ruska alebo agent USA). Vidíte tam niekde možnosť presadzovania národných záujmov? Ja nie.
Hegera ani Fica však toto nezaujíma. Pre Hegera je zahraničná politika iba nástroj, ako sa udržať pri moci a aspoň s odretými ušami sa dostať do parlamentu. Takto to robia politici, ktorí pri riadení štátu doma zlyhávajú. U Fica je však zahraničná politika ešte niečo iné: potrebuje ju na zahladzovanie svojich domácich prešľapov a na presadzovanie svojich straníckych a osobných záujmov. Zažil som Roberta Fica v pozícii predsedu vlády a jeho výkon v európskej a zahraničnej politike nemá nič spoločné s presadzovaním národných záujmov.
⁉️Dá sa považovať za národný záujem to, že prijmete 8 väzňov – islamských radikálov z väznice Guantánamo len preto, aby ste si mohli urobiť fotku s vtedajším prezidentom USA v Bielom dome pre potreby vlastnej prezidentskej kampane (2014)?
⁉️Dá sa považovať za národný záujem to, že ignorujete zasadnutia lídrov európskych socialistov, na ktorých sa dohadujú významné pozície strategické aj pre Slovensko?
⁉️Dá sa považovať za národný záujem to, že už dnes je Smer síce tolerovaná, ale v podstate ignorovaná politická strana medzi európskymi sociálno-demokratickými stranami?
❓Preto sa pýtam pána Fica: ako chcete robiť zahraničnú politiku na štyri svetové strany, ak Vás nechcú ani na Západe, ani na Severe. Smerom na Juh ste za 12 rokov neurobili nič, aby sme sa tam presadili a smerom na Východ sú naše výsledky veľmi chabé (ak ste taký kamarát s Ruskom a Čínou, prečo tam nepôsobia slovenské firmy a neprúdia tam slovenské výrobky a služby)? Toto Vás však nikdy nezaujímalo.
Útoky aktivistov Smeru na moju osobu si neberiem k srdcu. Ide o sprosté koláže, ktoré majú za cieľ navodiť klamlivý dojem, že strana Hlas nechce hájiť národné záujmy. Naopak, sme strana hrdých národniarov a patriotov a aj preto som do nej vstúpil. A presne viem, čo Slovensko potrebuje v zahraničnej politike, aby si presadzovalo svoje vlastné záujmy – a tie sú jasné: ide o záujmy Slovenska, a nie záujmy USA alebo Ruska. Preto by som nikdy nešiel do politiky ani s Ficom ani s Hegerom. Obaja znásilňujú zahraničnú politiku a tlačia Slovensko buď do izolácie (Fico) alebo do vazalstva (Heger).