V týchto dňoch vo verejnom priestore rezonuje téma ako ďalej v spolupráci Slovenska s krajinami V4. Vládna koalícia sa netají tým, že jej prehlbovanie spolupráce nevonia a svoji snahami a negatívnymi vyjadreniami vstupuje na veľmi krehkú pôdu, kde môže zohrať úlohu hrobára strategickej spolupráce v stredoeurópskom priestore.
Keď v roku 1991 vznikala stredoeurópska regionálna skupina pod názvom Vyšehradská spolupráca, nikto nečakal, že o pár rokov sa Trojka zmení na Štvorku. Paradoxne k tomu nedošlo ďalším rozširovaním tejto skupiny, ale v dôsledku rozdelenia bývalého Československa.
Slovensko sa ihneď od svojho vzniku muselo popasovať s mnohými výzvami a treba priznať, že počas vlády Vladimíra Mečiara sme to nemali vôbec jednoduché. Napriek tomu, že Slovensko malo v zahraničí pošramotený imidž, naši susedia ani na chvíľu nezaváhali a ihneď nás zapojili do regionálnych aktivít. Aj vďaka tejto vzorovej spolupráci sme si rekordne rýchlo vyrokovali spoločnú vstupenku do Európskej únie.
Prečo táto krátka historická vsuvka? Lebo dnes sa nachádzame v podobnej situácii, keď v krajinách Vyšehradskej štvorky prebiehajú politické a spoločenské procesy, ktoré nie vždy idú v línii s predstavami európskych inštitúcií alebo niektorých západoeurópskych štátov. Krajiny ako Maďarsko alebo Poľsko momentálne vedú intenzívny dialóg s Bruselom o spoločnom chápaní právneho štátu alebo nezávislosti súdnictva. Je to prirodzený proces, ktorý sa často dial, deje a aj bude diať medzi členskými štátmi a centrálnymi úradmi EÚ.
Vyšehradská skupina fungovala doteraz veľmi efektívne, lebo sa do nej nevnášali vnútropolitické problémy jej členov a regionálna spolupráca bola vždy nadradená nad individuálne záujmy (o oslabenie V4 sa jedného času pokúšal český prezident Klaus, ale aj on neskôr uznal, že to bola chyba).
Snahy o oslabovanie V4 prišli až s príchodom tejto vládnej koalície na Slovensku. Vo vzťahu k Vyšehradskej spolupráci sa nová slovenská vláda ihneď postavila macošsky, dokonca až mesiánsky a neváha verejne kritizovať Maďarsko alebo Poľsko za nedemokratické spôsoby vládnutia. Dokonca Vyšehradskú spoluprácu odignorovala v novej Bezpečnostnej stratégii!
V4 bola vždy platformou, v rámci ktorej sa hľadali spoločné pozície a postupy voči Bruselu, Washingtonu, ale v posledných rokoch aj voči iným svetovým hráčom. Pre Slovensko ako najmenší štát v zoskupení to má veľký význam, pretože nám to oveľa ľahšie otvára dvere do sveta veľkej politiky. A to nehovorím o presadzovaní národných záujmov SR v EÚ, kde je koordinácia v rámci V4 nezastupiteľná.
Preto ma veľmi mrzí, že táto vládna koalícia stavila na zvýrazňovanie negatívnej agendy vo Vyšehradskom priestore na úkor všetkého pozitívneho, čo sa nám spoločnými silami podarilo dosiahnuť. Dúfam, že to nezájde až tak ďaleko, že Slovensko sa stane hrobárom Vyšehradskej skupiny!