Autor fotografie: Ľuboš Bilačič
I keď sa na Slovensku nezadržateľne blížia parlamentné voľby a v spoločnosti dominujú domáce témy, nová vládna koalícia sa bude musieť ihneď po voľbách zapojiť do riešenia akútnych globálnych a európskych výziev. Nové programové vyhlásenie vlády SR bude musieť jasne reflektovať na kľúčové priority ukotvené v Strategickej agende EÚ na roky 2019-2024.
Na aké globálne a európske výzvy bude musieť nová slovenská vláda reagovať?
Autor fotografie: Ľuboš Bilačič
Pozrime sa najprv na identifikáciu hrozieb, ktoré budú podľa generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa v tomto a ďalších rokoch ohrozovať globálnu budúcnosť ľudstva:
1. Rastúce globálne napätie – sme svedkami najväčšieho globálneho napätia za ostatné roky, čím sa riziko kolapsu medzinárodného poriadku stáva skutočnosťou. Musíme podporiť čiastkové úspechy (Sýria, Líbya), ale aj preventívnu diplomaciu, aby nové krízy nevznikali. Slovenská diplomacia je aktívnym presadzovateľom efektívneho multilateralizmu, naše ozbrojené sily sa zúčastňujú v mierotvorných misiách OSN po celom svete, naša rozvojová pomoc smeruje so sociálnych programov v najmenej rozvinutých častiach sveta.
2. Klimatické krízy – Podľa Guterresa „naša planéta horí“, pretože zvyšovanie priemernej teploty planéty stúpa čoraz rýchlejším tempom. Napriek týmto varovaniam niektorí politici akoby nemali záujem s tým nič urobiť, čoho smutným dôkazom je aj neúspech klimatického summitu OSN v Madride v decembri 2019. EÚ je v tejto agende svetovým lídrom a aj SR sa prihlásila k uhlíkovej neutralite do roku 2050.
3. Globálna nedôvera – prehlbujúca sa nedôvera sa dá poraziť spravodlivou globalizáciou, posilnením hospodárskeho rastu ako aj predchádzaním konfliktov. Tiež je nevyhnutné zlepšiť správu vecí verejných, bojovať proti nezákonným finančným tokom, potláčať korupciu, rozvíjať účinné a spravodlivé daňové systémy či zabezpečiť dôstojnú prácu pre všetkých, osobitne pre ženy a dievčatá. Na Slovensku je táto diskusia veľmi intenzívna na národnej úrovni (vrátane predvolebnej kampane) aj ale aj na pôde EÚ alebo OECD.
4. Zneužitie kybernetického priestoru – zabránenie zneužitia technológii, najmä v kybernetickom priestore, si bude vyžadovať opatrenia hneď na niekoľkých frontoch naraz, vrátane trhu práce, nakoľko automatizácia vytlačí a nahradí v nasledujúcom desaťročí desiatky miliónov pracovných miest. Preto je nevyhnutné prepracovať vzdelávacie systémy krajín tak, aby reflektovali túto realitu, napríklad celoživotným vzdelávaním občanov. Teroristi využívajú internet na šírenie dezinformácií, nenávisti voči iným, podporujú polarizáciu a podkopávajú demokraciu, všetka táto počítačová kriminalita môže priniesť v roku 2020 škody vo výške až 6 mld. USD. Podľa Guterresa by krajiny mali zakázať smrtiace autonómne zbrane (pozn.: ide o stroje so schopnosťou zabíjať sami od seba, bez ľudského úsudku a zodpovednosti).
Na európskej úrovni musíme dôsledne vychádzať z priorít novej Európskej komisie na roky 2019 – 2024. Témy, identifikované jej predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou nás budú sprevádzať v najbližšom volebnom cykle a budú úzko napojené na diskusiu o novej finančnej perspektíve na roky 2021 – 2027. Ide o týchto 6 nosných tém:
1. Európska zelená dohoda – Európa sa má stať do roku 2050 prvým uhlíkovo neutrálnym kontinentom na svete. Tento ambiciózny a ušľachtilý cieľ povedie ku kvalitnejšiemu a zdravšiemu životu, ale jeho dosiahnutie musí byť rovnomerné a spravodlivé pre všetkých. Preto je veľmi dôležité vytvorenie tzv. spravodlivého fondu tranzície, ktorý bude kompenzovať krajiny a regióny s najväčšími nákladmi na dekarbonizáciu (ide hlavne o uhoľné regióny).
2. Ekonomika, ktorá pracuje pre ľudí – Európska únia je založená na sociálne orientovanom hospodárstve, kde silne dominujú prvky solidarity a podpory menej rozvinutých regiónov. Tento koncept nám umožňuje efektívne znižovať chudobu a rôzne nerovnosti. Základným ekonomickým motorom EÚ sú malé a stredné podniky, ktoré musia zostať stredobodom nášho záujmu. Musíme dokončiť aj Jednotný kapitálový trh a prehĺbiť Hospodársku a menovú úniu.
3. Európa pripravená na digitálny vek – otvorili sa nám neobmedzené možnosti vo všetkých sférach spoločnosti. Musíme však stanoviť jasné pravidlá (napr. 5G), aby sa nám digitálny priestor nevymkol spod kontroly.
4. Podpora európskeho spôsobu života – EÚ musí zostať hodnotovým priestorom, založeným na rovnosti, tolerancii a sociálnej spravodlivosti. Hlas každej krajiny musí byť zohľadnený pri témach, ako je migrácia, ochrana hraníc alebo kultúrna identita.
5. Silnejšia Európa vo svete – efektívny multilateralizmus musí byť základom snáh EÚ pri budovaní svetového poriadku. Máme záujem o spravodlivý svetový obchod založený na vysokých environmentálnych a pracovných štandardoch. Musíme dokončiť rozširovanie EÚ o krajiny západného Balkánu a vytvoriť efektívny mechanizmus spolupráce so susedmi na východe a na juhu. Budovanie samostatných európskych obranných kapacít zvýši vplyv a efektívnosť pri výkone spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.
6. Nová podpora európskej demokracii – rozhodovanie na európskej úrovni musí byť efektívnejšie a demokratickejšie. 9. mája 2020 zahájime dvojročnú diskusiu o budúcnosti EÚ, ktorá by mala ponúknuť riešenia k posilneniu rozhodovacích procesov EÚ. Čaká nás veľmi zložitá diskusia s cieľom nájsť rovnováhu medzi zachovaním suverenity národných štátov a posilnením európskeho vplyvu na globálnej úrovni.
Vo svojom novembrovom prejave pred Európskym parlamentom predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová apelovala predovšetkým na znovu obnovenie jednoty a vnútornej sily na európskom kontinente. Toto je prvý predpoklad k tomu, aby sme mohli čeliť všetkým globálnym, európskym a národným výzvam. Tento apel je veľmi aktuálny aj pre slovenskú vnútropolitickú scénu. Sformujme novú vládu tak, aby svoje odborné a politické kapacity ihneď vložila do služby slovenských národných záujmov.